Katedrála sv. Vavrinca v Trogire

Trogirská katedrála je jednou z najvýznamnejších pamiatok Trogiru a je zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO. Na tejto stavbe sú patrné slohy od románskeho až po barokový, a nachádzajú sa v nej aj hodnotné umelecké diela. Samozrejme máme na mysli katedrálu sv. Vavrinca. Výstavba katedrály sa začala už v dalekom roku 1213, na základoch ranokresťanskej katedrály, ktorú v roku 1123 zničili Saraceni. Rovnako ako jej predchodca, aj táto katedrála je zasvätená sv. Vavrincovi, je ale tiež známa ako katedrála sv. Jána (patróna mesta, ktorý zomrel v roku 1111), biskupa známeho svojím bezúhonným životom a odporom proti uhorskému kráľovi Kolomanovi, ktorý obsadil Dalmáciu a celé Chorvátsko.

Katedrála sv. Vavrinca bola väčšinou postavená v románskom slohu (majstri Stjepan a Matej) do roku 1251, zatiaľ čo gotická klenba bola postavená v 15. storočí.

Výstavba bola dokončená v roku 1589 dokončením posledného podlažia veže v manýristickom slohu, dielo architekta Trifuna Bokaniča (1575–1609), ktorého stavba trvala takmer dve storočia.

V roku 1460 dostal Andrija Aleši úlohu postaviť pri zaklenutej predsieni katedrály sv. Vavrinca krstiteľnicu. Súčasne so začiatkom výstavby krstiteľnice pracoval Aleši aj na premene katedrálnej sakristie. Výstavba krstiteľnice trvala do roku 1467. V roku 1468 podpísali Andrija Aleši a Nikola Firentinac s trogirským kapitulom zmluvu o výstavbe kaplnky sv. Jána Trogirského. Tretie podlažie veže bolo dokončené koncom 16. storočia, a štvrté, pyramidálne zakončenie, zdobia štyri manýristické sochy benátskeho sochára Alessandra Vittorie (1525–1608).

Výstavba trogirskej katedrály

Trogirská katedrála je svojou arkádovou konštrukciou archaická, pretože lode sú oddelené masívnymi podľažnými pilierami. Ide v skutočnosti o silný múr, do ktorého sú preseknuté priechody s oblúkmi, čo je ešte skororománska metóda. Ale trogirská je zároveň najmonumentálnejšia zo všetkých dalmátskych románskych katedrál a kostolov, pretože je jediná zaklenutá vo všetkých troch lodiach (stredná loď však až v 15. storočí).

Stereometricky čistá, uzavretá hmota kostola s malými oknovými otvormi je rozdelená pilastrami na južnej bočnej fasáde a stočenými polstĺpmi na apsidách, a je opásaná vencom slepých arkád.

Na strednej fasáde sa nachádza malý okrúhly otvor, v ktorom je vytesaný znak najmocnejšej dynastie Chorvátsko-Uhorského kráľovstva, Anjouovskej dynastie kráľa Ľudovíta.

Veža je jedným z najzaujímavejších príkladov rastu architektonickej pamiatky v čase v Európe. Dnes ukazuje prierez všetkých slohov, ktoré sa v Dalmácii objavovali od románskeho až po manýristický.

Radovanov portál (o ktorom sme už písali) je hlavný portál katedrály a zároveň najvýznamnejší stredoveký portál na východnej Adrii a v tejto časti Európy. Portál je nazvaný podľa svojho autora, majstra Radovana, ktorý ho vytesal v roku 1240 a podpísal ako per Raduanum. Skulptúra portálu je charakteristickým príkladom gotického realizmu a humanizmu, ale so znakmi staršieho románskeho slohu.

Interiér katedrály zdobí veľký oltár v tvare nádherného baldachýnu, dielo majstra Mavra zo 14. storočia. Na cibóriu sú sochy Panny Márie a Anjela (Zvestovanie). Po stranách oltára, pri stene, stoja sochy sv. Jána Trogirského a sv. Vavrinca v barokovom slohu z 18. storočia.

Na stene vľavo od oltára sa nachádza studňa s nadstreším (1661). Osemúholníková kazateľnica s románskymi hlavicami je dielom miestnej umeleckej školy z 13. storočia, zatiaľ čo drevené sedadlá chóru sú dielom Ivana Budislavića, postavené v 15. storočí.

Renesančná pamiatka v srdci Trogiru

Kaplnka sv. Jána je pre obyvateľov Trogiru jednou z najkrajších renesančných pamiatok v Európe. Kaplnku spomíname preto, lebo sa nachádza prilipnutá k severnej stene katedrály, na mieste, kde predtým stál dom. Steny kaplnky sú rozdelené do štyroch zón: podstavec v tvare lavice, fríz s puttami s pochodňami, strednú zónu s níšami pre sochy a atiku s okrúhlymi okennými otvormi.

V trogirskej katedrále je viac hrobiek slávnych trogirských rodov, preto spomeňme hrobky rodov Lučić, Andreis, Kazotić a Bugoforte a iné, ako aj hrobku kniežaťa Mladena III. Šubića Bribirského a humanistu Frana Frankvila Andronika. V sakristii katedrály sa nachádza väčšia časť pokladnice s rôznymi historicko-umeleckými predmetmi.