Letná vila Cindro – Strožanac

Široko obľúbený dom Cindro vás nadchne už na prvý pohľad. Mnohí tu už pobývali, a ešte viac je tých, ktorí by to chceli urobiť. Po tomto príbehu budete aj vy medzi spomínanými. Cindro je splitská patricijská rodina, pochádzajúca z Poljice, ktorej členovia zastávali rôzne funkcie v Splite. Podieľali sa na verejnom živote mesta, a rodina bývala v mestskej štvrti sv. Martina, v severnej časti Diokleciánovho paláca.

Splitskej vetve rodiny bolo v roku 1822 potvrdené rakúske šľachtictvo. Dnes zostal na pamiatku rodiny, k našej radosti, elegantný dvojpodlažný dom umiestnený priamo pri hlavnej ceste, ktorá vedie cez Podstranu v Strožanci.

Spoznajte rodinu Cindro trochu lepšie

Vážená splitská rodina Cindro mala už v 15. storočí pozemkové majetky na viacerých podstranských lokalitách. Za zásluhy v boji proti Turkom udelil benátský providúr rodine Cindro ako poďakovanie majetok v Strožanci. Ten sa brzy stal tureckým majetkom, avšak Benátska republika ho koncom 17. storočia vrátila majiteľom a dukálom v roku 1734 im potvrdila vlastnícke právo.

Rodina brzy pri pobreží postavila stavbu, ktorá mala okrem obytno-hospodárskej aj obrannú funkciu. Do pôdorysu obydlia boli zahrnuté opevnenia a strieľne, a v 19. storočí bola vila ozdobená aj rodinným znakom nad vstupnými dverami, prenesenou zo splitského rodinného paláca.

Už v tom čase hostil letohrádok komorné orchestre a slúžil ako javisko pre koncerty a uvedenia tedajších nových opier. Takéto predstavenia sa stali súčasťou tradície, ktorá sa udržiava aj dnes.

Zaujímavé podrobnosti domu Cindro

Nádvorie komplexu má plochu 900 štvorcových metrov a dnes je premenené na parkovú úpravu s pečlivo vybranými záhradníckymi druhmi, medzi ktorými prevládajú stredomorské druhy. Vyzdvihnúť môžeme oleander, palmy, moruše a zimozeleň. Odkedy bol letohrádok v roku 1979 chránený ako kultúrna pamiatka a následne reštaurovaný, vnútorný priestor sa využíva ako letné sídlo jeho majiteľov, zatiaľ čo nádvorie slúži ako elegantné zelené javisko pre podstranské letné kultúrne podujatia.

Cindro sa nachádza priamo pri mori v Strožanci. Mnohí sa shodnú, že ide nesporne o najkrajšiu budovu na celom úseku od Splitu po Omiš. Ide o pohádkové, prastaré sídlo so zaujímavými historickými príbehmi, ktoré predstavuje vzácne zachovaný vidiecko-hospodársky komplex zo 17. storočia.

Dom bol v roku 1979 zapísaný do registra nemovitých kultúrnych pamiatok. Osobitnou hodnotou letohrádku je zachovaný park bujnej stredomorskej vegetácie. Komplex svedčí o historickej tradícii dalmátskeho patriciátu pre estetiku prostredia a zladený život v ňom.

Potomkovia rodiny Cindro pobývajú v sídle v letných mesiacoch, keď sa v priestoroch letohrádku konajú aj letné kultúrne podujatia.

Podľa ústnej tradície bola rodina Cindro známou lekárskou rodinou. Gróf Jeronim Cindro získal za zásluhy v kandijskej vojne majetok v západnej časti Strožanca. Majetok brzy prešiel do turecké vlastníctva, kým ho Benátska republika v roku 1699 vrátila rodine Cindro.

Na vstupných dverách je vidieť rodinný znak, prenesený z Paláca Cindro v Splite. Väčší dom slúžil hospodárskym účelom a skladal sa z konoby a prvého podlažia.

V roku 1734 bolo vlastníctvo rodiny Cindro potvrdené „Ducalom“. Na začiatku 19. storočia boli domy vypálené Poljičanmi a francúzskym vojskom ako akt odvety. V roku 1884 Josip Cindro pristavil druhé podlažie väčšieho domu a s rodinou v ňom príležitostne žil. V tom čase boli v letohrádku časté komorné koncerty s úryvkami nových opier.

Niekoľko rokov pred druhou svetovou vojnou bola na nádvorí vysadená magnólia, ktorá dnes prevyšuje dom, a boli obnovené prvé a druhé podlažie väčšieho domu. Po vojne bol majetok skonfiškovaný, s výjimkou ideálnej polovice patriacej Marinovi Cindrovi. Dom bol v roku 1979 zapísaný do registra nemovitých kultúrnych pamiatok. Dedičstvom, odkúpením a darmi sa Nikola Cindro stal vlastníkom celého komplexu domov a parku.

V roku 1999 sa začala obnova komplexu, takže letohrádok, väčšia budova a dlažba nádvoria boli reštaurované v roku 2001. Bohužiaľ, múry okolo komplexu neboli opravené. Interiér sídla je dnes upravený podľa moderných potrieb života, iba prízemie si zachovalo patinu starých čias.