Národný park Paklenica

Národný park Paklenica

Svojím vyhlásením je Národný park Paklenica druhým v Chorvátsku. Za národný park bol vyhlásený už v dávnom roku 1949, presnejšie 19. októbra 1949. Paklenica bola vyhlásená za park niekoľko mesiacov po Národnom parku Plitvické jazerá.

Je zaujímavé spomenúť, že Paklenica bola prvýkrát vyhlásená za Národný park už v roku 1929, avšak podľa tedajších zákonov sa vyhlásenie musilo každý rok obnovovať – čo sa nestalo, a tak bola Paklenica roky bez statusu Národného parku.

Národný park Paklenica bol 7. júla 2017 zapísaný aj na zoznam svetového dedičstva UNESCO v Európe, ako súčasť spoločného svetového dedičstva 13 krajín pod názvom „Staré bukové lesy Karpát a iných oblastí Európy“.

Rastlinný a živočíšny svet parku Paklenica

Rozhodne stojí za zmienku skutočnosť, že park oplýva rastlinnými druhmi, medzi ktorými osobitne vynikajú lesné spoločenstvá. Lesy tvoria porasty čierneho boru (Pinus nigra), podľa ktorého živice „paklina“ získala Paklenica aj svoje meno.

Okrem borovíc sú lesy Paklenice bohaté na buk (Fagus sylvatica), a rastie tam aj bir krivulja. Paklenica má svojou rozlohou najväčší zachovaný lesný komplex v Dalmácii. Viac ako polovica parku je pokrytá vegetáciou, zvyšok tvorí krasový reliéf.

Ako sme už spomenuli, vegetáciu tvoria bukové lesy, lesy čierneho boru a miesta, kde sú lesy zmiešané s oboma spomenutými druhmi. V lesoch Paklenice nachádzame aj stromy dubu plstnatého (Quercus pubescens), hrabu východného (Carpinus orientalis) a hrabovca (Ostrya carpinifolia).

Technické charakteristiky Národného parku Paklenica

NP Paklenica bol vyhlásený 19. októbra 1949

Národný park Paklenica má rozlohu 95 štvorcových kilometrov

Najvyššie vrcholy parku sú: Vaganski vrh (výška 1757 metrov) a vrchol Sveto brdo (výška 1753 metrov).

Park bol zapísaný aj na zoznam svetového dedičstva UNESCO v Európe

Predpokladáme, že meno „Paklenica“ pochádza z výrazu „paklina“ pre živicu čierneho boru, ktorý v tejto oblasti rastie. Miestne obyvateľstvo používalo živicu v ľudovom liečiteľstve, najčastejšie na hojenie rán, ale aj ako fakľu – na osvetlenie a na natieranie drevených lodí.

Navštívte Paklenicu a prejdite si tieto miesta

Ak sa rozhodnete prísť do NP Paklenica, určite navštívte niektoré zaujímavé miesta v parku. V krátkom prehľade spomenieme niekoľko miest, ale zároveň zdôrazníme, že ich je ešte oveľa viac, o čom sa presvedčíte, keď do parku prídete.

Jaskyňa Manita peć je cieľ, ktorý navštevuje veľa hostí parku. Túto jaskyňu môžete navštíviť v sprievode profesionálneho sprievodcu, obhliadka trvá asi 30 minút. To je dosť času na to, aby ste spoznali mnohé tajomstvá tohto zaujímavého podzemného sveta. Teplota v jaskyni sa po celý rok pohybuje okolo 9 stupňov Celzia, preto vám odporúčame teplo sa obliecť, bez ohľadu na to, v akom ročnom období prídete.

Obhliadka jaskyne je možná len v sprievode sprievodcu.

Vrcholy v NP Paklenica sú výnimočné a lákajú mnohých horolezcov a milovníkov prírody. Spomenuli sme Vaganski vrh, ktorý je vlastne aj najvyšším vrcholom pohoria Velebit, a teda aj Národného parku Paklenica. Výhľad z vrcholu očarí každého, najmä po daždi, keď výhľad dosahuje v okruhu s priemerom 300 kilometrov. Ľahko si môžete pozrieť a vychutnať výhľad na Risnjak, Klek, a dokonca aj na Troglav – najvyšší vrchol Dinary.

Ďalším vrcholom, ktorý stojí za návštevu, je Sveto brdo. Vrchol sa nachádza vo výške 1751 metrov, a z neho sa otvára výhľad na lickú aj na pobrežnú stranu. Na vrchole sa nachádza veľký kovový kríž a tabuľa, na ktorej je napísaných desať Božích prikázaní.

Vrch Liburnije sme predtým nespomenuli, to však neznamená, že na neho nestojí za to vystúpiť. Vrch Liburnije sa nachádza vo výške 1709 metrov nad morom a je jedným z najkrajších vyhliadkových miest na Velebite. Z tohto vrchu sa otvára nádherný výhľad na celé súostrovie stredného Adriatiku.

Okrem vrcholov a spomenutej jaskyne Manita môžete v NP Paklenica obdivovať aj prírodné kaňony, ktoré osobitne potešia profesionálnych horolezcov a osoby vyhľadávajúce adrenalínové športy.

Kaňon Veľkej Paklenice je ideálnym miestom pre profesionálnych horolezcov, ktorí sú vlastne aj najčastejšími návštevníkmi tohto prírodného fenoménu. Údolie Veľkej Paklenice je dlhé niečo málo cez 14 kilometrov, a vďaka špecifickému terénu vytvorilo hlboké koryto (kaňon), ktoré dnes očarí mnohých. Kaňon je na niektorých miestach široký len asi desať metrov, jeho hĺbka však dosahuje až 400 metrov. Kaňon Veľkej Paklenice je považovaný za najatraktívnejšie chorvátske lezecké územie, známe horolezcom po celej Európe i mimo nej.

Kaňon Malej Paklenice je skromnejším obrazom kaňonu Veľkej Paklenice. Aj tu si mnohí prídu na svoje, avšak z iného dôvodu – pretože kaňon Malej Paklenice je skutočným zosobnením zachovalej prírody a divočiny. Potok Malej Paklenice je dlhý niečo málo cez 12 kilometrov. Kaňon má dĺžku 2 kilometre, so strmými svahmi dosahujúcimi výšku až 300 metrov.

Pre prírodnú zachovalosť a význam Malej Paklenice sú všetky horolezecké aktivity najstriktnejšie zakázané.

Babino jazero v parku Paklenica

Babino jazero je jediné trvalé jazero v oblasti NP Paklenica. Jazero sa nachádza na dne veľkej závrty, vo výške okolo 1600 metrov. Okolo jazera vedie turistický chodník smerom k Vaganskému vrchu, čím je výstup na vrchol ďalej obohatený o pohľady na prírodné okolie jazera. Počas roka sa hladina vody mení len nepatrne, a počas zimných mesiacov jazero zamŕza. Predpokladáme, že udržiavaniu vody v jazere napomáha ílovitý povlak, ktorý vyplnil trhliny vo vápenci.

Zaujímavými obyvateľmi jazera sú mloky karpatské (Ichthyosaura alpestris), známe ako vodné jašterice. V zime tieto jedince hibernujú tak, že sa zahrabávajú do kalu, v jazere medzi riasami a inými rastlinami na dne. Ľad na hladine vody ich chráni pred prílišným chladom.